Meteorologické pojmy

Na stránkach o počasí sa vyskytujú i základné pojmy z meteorológie, ktorých správny význam nie je vždy celkom jasný, preto sú niektoré z nich tu vysvetlené.

Meteorologické veličiny sa delia na:

  • základné (priamo merané)
  • doplnkové (priamo merané)
  • vypočítané (z kombinácie niekoľkých meraných veličín)
  • štatistické, ktoré sú súčasťou dlhodobých prehľadov počasia

Základné meteorologické veličiny

Medzi základné meteorologické veličiny patrí teplota vzduchu, tlak vzduchu, vlhkosť vzduchu, zrážky a vietor. Teraz k jednotlivým pojmom:

Teplota vzduchu je základný meteorologický prvok udávajúci tepelný stav ovzdušia, t.j. schopnosť vzduchu prijímať, alebo odovzdávať tepelnú energiu. Meria sa presným teplomerom, ktorý je dokonale chránený pred priamym slnečným žiarením v meteorologickej búdke vo výške 2 m nad zemským povrchom. Teplota vzduchu sa u nás meria v [°C].
Špeciálnym údajom je prízemná minimálna teplota vzduchu, ktorú udáva najnižšia hodnota teploty vzduchu zaznamenaná tesne nad zemským povrchom na meteorologickej stanici za určité časové obdobie. K meraniu prízemnej teploty vzduchu sa používa takého istého teplomeru ako pre meranie minimálnej teploty vzduchu v meteorologickej búdke. Minimálny teplomer sa umiestňuje do špeciálneho stojanu vo výške 5 cm nad zemou. Význam tejto hodnoty je hlavne pre farmárov a záhradkárov.

Atmosférický tlak vzduchu. Atmosférický vzduch vplyvom sily tiaže pôsobí na zemský povrch tlakom (hydrostatický tlak), jeho veľkosť závisí na množstvu vzduchu ležiaceho nad danou plochou. Z tohoto dôvodu je tlak najvyšší na povrchu Zeme a s výškou klesá. Ako jednotka atmosférického tlaku sa používa hektopascal [hPa], niekedy sa môžete stretnúť s jednotkou milibar [mbar], pričom ich vzájomný vzťah je 1 hPa ~ 1 mbar. Na aneroidoch býva dodnes udávaná v jednotkách Torr, čomu odpovedá prepočet 1 torr = 1 mm ortuťového stĺpca a 1 torr ~ 4/3 hPa. Za normálnych podmienok je tlak 1013,25 hPa (pre 45° zemepisnej šírky, nadmorskú výšku 0 metrov a teplotu 273,16 °K). Tento tlak je považovaný za štandardný. Aby bolo možné zrovnanie nameraného tlaku vzduchu, používa se tzv. tlak prepočítaný na hladinu mora, kde nameraná absolútna hodnota tlaku vzduchu sa prepočíta na zrovnateľné hodnoty.

Vlhkosť vzduchu je meteorologický prvok popisujúci množstvo vodnej pary vo vzduchu. Množstvo vodnej pary vo vzduchu podmieňuje vznik oblakov a zrážok a je časovo i miestne veľmi premenlivé. Vlhkosť vzduchu sa meria vlasovým vlhkomerom, alebo psychrometrom čo je prístroj tvorený dvojicou rovnakých teplomerov, z nich jeden má čidlo suché (suchý teplomer) a meria teplotu vzduchu a druhý má čidlo obalené navlhčenou bavlnenou punčoškou (vlhký teplomer). Vyparovaním vody z punčošky sa odberá vlhkému teplomeru skupenské teplo vyparovaním a preto je jeho údaj spravidla nižší než údaj suchého teplomeru. Pomocou psychrometrických tabuliek sa z rozdielnych údajov týchto teplomerov určuje vlhkosť vzduchu a tlak vodných par. S vlhkosťou vzduchu úzko súvisí i rosný bod, čo je teplota, pri ktorej vzduch dosahuje stavu nasýtenia vodnou parou a ta sa začne zrážať. Inými slovami je to teplota, na ktorej by sa musel vzduch za nezmeneného obsahu vodnej pary a bez zmeny tlaku vzduchu ochladiť, aby množstvo vodných par v nej obsiahnutej stačilo k jej nasýteniu. Pretože vzduch môže za určitej teploty pojať len určité množstvo vodnej pary, pri ochladení pod rosný bod začína "prebytočná" vodná para kondenzovať a chladné predmety sa vylúčenou vodou orosia. Takto vzniká nielen rosa, ale i hmla, oblaky apod.

Zrážky sú vodné kvapky, alebo ľadové častice vzniknuté následkom kondenzácie (skvapalňovanie) vodnej pary, alebo desublimácia (premena plynného skupenstva priamo v skupenstvo pevné) vodnej pary v ovzduší. Ide teda o všetku atmosférickú vodu v kvapalnom, alebo tuhom skupenstve, vypadávajúcu z rôznych druhov oblakov, hmly, alebo usadzajúcej sa na zemskom povrchu či na predmetoch v atmosfére. U tuhých zrážok sa tak tiež meria výška snehovej pokrývky a jej vodná hodnota. Základným prístrojom pre meranie zrážok je zrážkomer, ktorého záchytná plocha je 500 cm2. Platí, že 1 mm zrážok = 1 l vody na 1 m2. Pre registráciu úhrnu a časového priebehu dopadajúcich kvapalných zrážok behom letného obdobia slúžia registračné prístroje zvané ombrografy.
Zrážky podľa intenzity delíme na:

  • veľmi slabé zrážky < 0,25 mm/hod.
  • slabé zrážky > 0,25 mm/hod. a < 1,0 mm/hod.
  • mierne zrážky > 1,0 mm/hod. a < 4,0 mm/hod.
  • silné zrážky > 4,0 mm/hod. a < 16,0 mm/hod.
  • veľmi silné zrážky > 16,0 mm/hod. a < 50,0 mm/hod.
  • extrémne zrážky > 50,0 mm/hod.

Vietor je meteorologický prvok popisujúci prúdenie vzduchu v určitom mieste atmosféry v danom časovom okamžiku vzhľadom k zemskému povrchu. Vzniká medzi dvoma miestami s odlišným tlakom vzduchu, kde častice vzduchu sú uvádzané do pohybu silou tlakového gradientu (spádu) v smere od vyššieho tlaku k tlaku nižšiemu. Vietor je tým silnejší, čím je väčší tlakový gradient, čo značí čím sú hustejšie izobary na synoptickej mape. Pre popis vlastností vetra sú podstatné dve veličiny - rýchlosť a smer vetra. Meria sa pomocou anemometra.

Rýchlosť vetra sa meria vo výške 10 m nad povrchom zeme a udáva sa v metroch za sekundu prípadne kilometroch za hodinu (1 m/s = 3,6 km/hod.). Pre odhad sily vetra slúži tzv. Beaufortova stupnica sily vetra (viď tabuľka v prílohe). Špecifickým údajom rýchlosti vetra je tzv. náraz vetra, čo je maximálna rýchlosť vetra trvajúca aspoň 3 sekundy, ktorá sa objaví behom 3  minútového intervalu.

Denný prebeh vetra je celková vzdialenosť v kilometroch, ktorú prekoná vietor za 24 hodín.

Smer vetra sa udáva podľa smeru, odkiaľ vietor veje. Smer môžeme vyjadriť presnejšie pomocou azimutu (0° až 40° severovýchodný, 40° až 90° východný, 90° až 130° juhovýchodný, 130° až 180° južný, 180° až 220° juhozápadný, 220° až 270° západný, 270° až 310° severozápadný, 310° až 360° severný) alebo tiež pomocou svetových strán.

POKRAČOVANIE NA NÁSLEDUJÚCEJ STRÁNKE

Vysvetlenie pojmov je prevzaté z webových stránok OK5AW - Rádioamatérske stránky a stránky o počasí, stránok stanice Domašov u Brna a meteorologickej stanice v Smržovce