Astronomické pojmy
Na stránkach o počasí sa vyskytujú i základné pojmy z astronómie (východ a západ Slnka a Mesiaca, svitanie, súmrak apod.), niektoré z nich sú tu vysvetlené.
Slnko
- solárne svitanie a súmrak
- občianske svitanie a súmrak
- astronomické svitanie a súmrak
- dĺžka dňa
- dĺžka denného svetla
- poludnie a polnoc
Všetky tieto časové údaje se menia v závislosti na zemepisnej dĺžke a šírke pozorovateľa, tak tiež ročnej dobe, preto je potrebné mať napr. v programe Cumulus správne nastavené zemepisné súradnice miesta pozorovania. Teraz k jednotlivým pojmom:
Solárne svitanie a solárny súmrak je čas, v ktorom Slnko
dosiahne horizont bez vplyvu atmosférickej refrakcie. Jedná sa teda o čas východu
a západu Slnka. Časový úsek medzi týmito dvoma časmi je potom nazývaný dĺžka
dňa, resp. dĺžka noci.
Občianske svitanie a občiansky súmrak je čas, keď je ešte dostatok
svetla pre objekty, aby sme ich rozlíšili bez pomoci ďalšieho svetelného zdroja. Je
to okamžik, keď Slnko je práve 6 stupňov pod obzorom. Časové obdobie medzi občianskym
svitaním a východom Slnka sa nazýva svitanie, alebo brieždenie, podobne je tak tiež
definovaný súmrak. Časový úsek medzi občianskym svitaním a občianskym súmrakom sa
nazýva dĺžka denného svetla. Laicky vyjadrené je to obdobie, keď
sa dá rozlíšiť farba voľne zavesenej farebnej nite. Schematicky je to znázornené na
nasledujúcom obrázku.
Astronomické svitanie a astronomický súmrak je okamžik, keď
Slnko je 18 stupňov pod obzorom. Obdobie medzi astronomickým súmrakom a svitaním
sa nazýva astronomická noc. Je to obdobie, keď stmavne obloha a prostým okom sú
pozorovateľné hviezdy až do 5. magnitudy.
Slnečné poludnie popisuje okamžik, keď Slnko prechádza miestnym
poludníkom v hviezdnom čase. Je to okamžik, keď Slnko dosahuje svoju najvyššiu výšku
na oblohe. Okamžik, keď slnečné poludnie nastane, závisí na zemepisnej dĺžke a dátumu.
Opakom poludnia je polnoc.
Všetky fázy svitania a súmraku sú najkratšie na rovníku, kde Slnko v dobe
rovnodennosti vychádza a zapadá v pravom uhle k obzoru a v priebehu roka sa jeho
dĺžka takmer nemení. S rastúcou zemepisnou šírkou sa trvanie svitania a súmraku
predlžuje a zároveň sa k sebe približuje koniec večerného súmraku a začiatok
ranného svitania. Od určitej zemepisnej šírky dochádza po časti roka k ich splynutiu.
V zemepisných šírkach mierneho pásu (napr. Slovenská republika) je najkratší súmrak
či svitanie začiatkom marca a v prvej polovici októbra (cca 55 minút) a najdlhší
pred a po letnom slnovrate (cca 3 hodiny 55 minút), kde súmrak trvá
celú noc a pravá astronomická noc nenastáva. V polárnych oblastiach môže trvať
súmrak niekoľko týždňov aj dlhšie.
Poznámka: Podobným spôsobom sú definované tak tiež pojmy nautické svitanie a nautický
súmrak ako okamžik, keď Slnko je 12 stupňov pod obzorom.
Mesiac
- východ a západ Mesiaca
- fáza Mesiaca
- viditeľná časť Mesiaca
- vek Mesiaca
Obdobne ako v prípade Slnka i pre Mesiac platí, že všetky časové údaje sa menia v závislosti na zemepisnej dĺžke a šírke umiestneného pozorovateľa a ročnej dobe. Teraz k jednotlivým pojmom:
Východ a západ Mesiaca je čas, v ktorom Mesiac dosiahne horizont bez vplyvu atmosférickej refrakcie. Mesiac vykoná kompletný obeh okolo Zeme jedenkrát za 29,53 dňa a to je i doba, ktorá uplynie do dosiahnutia tej istej fázy vzhľadom
k Zemi. Preto každý deň vychádza i zapadá Mesiac o niečo neskôr než predchádzajúci
deň. Z tohoto dôvodu môže nastať stav, kde Mesiac v aktuálnom dni buď nevyjde, alebo vyšiel pred polnocou predchádzajúceho dňa, alebo nezapadá.
Základné fázy Mesiaca sa nazývajú Nov (nový Mesiac), prvá štvrť, Spln a posledná štvrť. Používané sú i ďalšie - dorastajúci kosák, dorastajúci Mesiac, cúvajúci Mesiac a ubúdajúci kosák.
Viditeľná časť Mesiaca je daná vzájomným okamžitým postavením Slnka, Zeme a Mesiaca. Vyjadruje (v %) aká časť viditeľného povrchu Mesiaca je osvetlená Slnkom.
Vek Mesiaca vyjadruje, aká doba uplynula od okamžiku, keď nastal naposledy Nov.
Vysvetlenie pojmov je prevzaté z webových stránok OK5AW - Rádioamatérske stránky a stránky o počasí